Slnečná sústava #2

Neptún

Ako prvú planétu som si vybral Neptún.

Objavený bol v roku 1846, jeho objaviteľol bol Johann Gottfried Galle.

Je 4. najväčšou planétou slnečnej sústavy.

Jeho priemer je 49 528 km.

Má najmenej 13 mesiacov:

Triton - najväčší, objavený bol 17 dní po objavení Neptúna. Pochádza z Kuiperovho pásu, ale bol Neptúnom kedysi zachytený. Triton sa pomaly k Neptúnu približuje a keď sa priblíži dosť blízko, slapové sily ho roztrhajú. Teplota jeho povrchu je -228 °C (najchladnejšie v slnečnej sústave). Na povrchu má rozptýlené tmavé vejáre ľadových gejzírov.

Triton

Ostatné mesiace sú veľmi malé: Proteus, Nereida, Galatea, Despina, Naiad, Thalassa, Larissa, Psamathe a ďaľšie 4 majú len dočasné pomenovania.

Neptún a pár mesiacov

Na obrázkoch sa vždy vyníma veľká tmavá škvrna, ktorú objavila sonda Voyager v roku 1989, ale tá škvrna v roku 1994 zmizla. Objavili sa však ďaľšie 2 škvrny.

Tieto škvrny sú vlastne búrky, s rýchlosťou vetra 2000 km/h.

Veľká tmavá škvrna - búrka na Neptúne

Jeho atmosféru tvorí zväčša hélium, vodík a metán.

Najväčšia vzdialenosť Neptúna od Slnka je 4 553 946 490 km.

Jeden obeh Neptúna okolo Slnka trvá 165 pozemských rokov a jeho jeden deň trvá viac ako 16 hodín.

Neptún má aj prstence, ale veľmi slabé a tenké, ktoré pomaly miznú.

Stavba Neptúna:

1 - Horná vrstva atmosféry, vrcholky mrakov
2 - Atmosféra zložená z vodíka, hélia a metánu
3 - Plášť tvorený vodou, čpavkom a ľadom metánu
4 - kamenoľadové jadro

Voyager 2

V roku 1977 vyslala NASA sondu Voyager 2 k planétam - Jupiter, Saturn, Urán a Neptún.
Jej úlohou bolo skúmať tieto planéty a ich mesiace.

Voyager 2

V roku 1989 sa sonda priblížila k Neptúnu.
Objavila Veľkú tmavú škvrnu a skúmala aj Triton.

Búrky v atmosfére Neptúna počas preletu sondy

Dráhy letu Voyager 1 (1. sonda, skúmala Jupiter a Saturn) a Voyager 2:

Jej rýchlosť je 15,6 km/s a rúti sa von zo slnečnej sústavy.
V roku 2012 už nebolo možné zachytávať signál zo sondy a
v roku 2020 sonda prestane byť funkčná, dôjde energia.

Táto sonda smeruje na hviezdu Sírius, ktorá je vzdialená 4,3 sv. r. od nás.
Pri túto hviezdu sa teda dostane len o 296 000 rokov :D.

Nesie so sebou aj medenú pozlátenú gramofónovú platňu, ktorá obsahuje posolstvo inteligentným nálezcom - 115 obrázkov (v analógovom formáte), 55 pozdravov v rôznych jazykoch, záznamy zvukov a hudby.

Zlatá doska s posolstvom prípadným iným svetom

Záver

Tak, prvú alebo vlastne aj poslednú planétu máme za sebou.

Je toho naozaj dosť, takže dúfam, že sa vám to páčilo :).

The Messier Catalog #4

M13

Nádherná guľová hviezdokopa, s jasnosťou 5,9.

Vzdialená je 25 000 sv. r., v súhvezdí Herkules (február - október).

M13

M14

Pekná guľová hviezdokopa, s jasnosťou 7,6.

Vzdialená je 30 000 sv. r., v súhvezdí Hadonos (apríl - august).

M14

M15

Krásna guľová hviezdokopa, s jasnosťou 6,4.

Vzdialená je 33 000 sv. r., v súhvezdí Pegas (jún - december)

M15

M16

Pekná otvorená hviezdokopa,v ešte krajšej plynnej hmlovine Orol, alebo aj Sloní chobot.

Jej jasnosť je 6.

Vzdialená je 8 500 sv. r., v súhvezdí Had (marec - august).

M16 s plynnou hmlovinou Orol

Veľmi známa časť hmloviny

21.6. 2013 - Deň letného slnovratu

Dneškom začína leto

Áno, je to tak, leto sa už začalo a svojím teplom (SR) dáva najavo kto je tu pán :).

Deň letného slnovratu

Dnes je deň, kedy Slnko dosahuje svoju najvyššiu polohu na oblohe.

Zem sa naklonila severnou pologuľou k Slnku.

Doteraz sa dni predlžovali, ale pomaly sa začnú skracovať a Slnko pomaly bude strácať svoju výšku.

Leto sa síce začalo, ale len sa severnej pologuli Zeme.

Na južnej pologuli začína zima - odklonená pologuľa.

21.6. - Deň letného slnovratu

Naopak okolo 21. decembra začne na severnej pologuli zima a na južnej leto, pretože severná pologuľa sa od Slnka odkloní a južná pologuľa sa zase prikloní.

21.12. - Deň zimného slnovratu

Deň jarnej/jesennej rovnodennosti

Sú to dni, kedy deň a noc sú rovnako dlhé.

Nastávajú 2 krát do roka: 20.3. - jarná rovnodennosť a 

23.9. - jesenná rovnodennosť.

Rovnodennosť

V tieto dni na rovníku majú ľudia Slnko priamo nad hlavami.

The Messier Catalog #3

M9

Pekná guľová hviezdokopa, s jasnosťou 7,8.

Vzdialená je od Zemi 26 700 sv. r., v súhvezdí Hadonos (apríl - august).

M9

 

 M10

Taktiež pekná guľová hviezdokopa, s jasnosťou 6,6.

Vzdialená je 14 000 sv. r., v súhvezdí Hadonos.

M10 - pohľad amatérskym ďalekohľadom

M11

Inak aj divá kačka, je otvorená hviezdokopa, s jasnosťou 5,8.

Vzdialená je 5 600 sv. r., v súhvezdí Štít (máj - august).

Pomenovanie má podľa tvaru (kŕdeľ kačíc), tvoreného najjasnejšími hviezdami.

M11 - divá kačka

M12

Čarovná guľová hviezdokopa, s jasnosťou 6,6.

Vzdialená je 16 000 sv. r., opäť v súhvezdí Hadonos.

M12

Súhvezdie Hadonos

- je naozaj bohaté na hviezdokopy, či už guľové, alebo otvorené.
- je trináste súhvezdie, cez ktoré prechádza ekliptika, ale znamením zverokruhu nie je.

Plné bodky - hviezdy. Prázdne bodky - hviezdokopy.

- toto súhvezdie sa nachádza uprostred súhvezdia Had.
Ostatné hviezdokopy budem spomínať inokedy.
- nachádza sa tu aj málo výrazná planetárna hmlovina NGC 6369, s jasnosťou 11,4.

NGC 6369

Pre zaujímavosť: Ekliptika je myslená čiara na oblohe, po ktorej sa Slnko pohybuje.
Prechádza 13 súhvezdiami - znameniami zverokruhu (okrem Hadonosa): Lev, Panna, Škorpión, Ryby, Baran, Býk, Vodnár, Strelec, Rak, Váhy, Kozorožec, Blíženci a spomínaný Hadonos.

Ekliptika - červená čiara

Slnečná sústava #1

Pluto

Takže niečo aj zo slnečnej sústavy. Pluto som si vybral ako prvé.

Je to síce trpasličia planéta slnečnej sústavy, ale kedysi bola považovaná za planétu.

Bol objavený v roku 1930, jej objaviteľ je Clyde Tombaugh.

Jeho priemer je 2 300 km.

Príchodom novších a novších technológií, teleskopov, boli za dráhou Neptúna (poslednej planéty) objavované ďaľšie a ďaľšie telesá a niektoré, ako napríklad Eris (objavená r. 2005) mali dokonca väčší priemer ako Pluto. Preto v roku 2006 Medzinárodná astronomická únia odobrala Plutu status planéty.

Pluto má 5 mesiacov: 

1. Cháron - objavený v roku 1978, má polovičnú hmotnosť Pluta.
2. Nix - objavený Hubblovým vesmírnym teleskopom
3. Hydra - objavený Hubblovým vesmírnym teleskopom
4. P4 - objavený v roku 2011
5. P5 - objavený o rok neskôr, v roku 2012

Na obrázku vidieť Pluto a jeho 3 najjasnejšie mesiace

Pluto však nemá kruhovú obežnú dráhu a preto jeho vzdialenosť od Slnka kolíše.

Pluto sa od Slnka vzďaluje až na 7 375 927 931 km (najďalej).

Akonáhle dosiahne túto vzdialenosť, začne sa opäť približovať až na vzdialenosť 4 436 824 613 km (najbližšie), čo je bližšie ako Neptún (r. 1989) a tak sa to opakuje.

Jeho obeh okolo Slnka nie je zarovno ostatných planét.

Jeden obeh Pluta okolo Slnka trvá takmer 248 pozemských rokov a jeden jeho deň trvá 6,4 pozemských dní. Atmosféra pozostáva z dusíka, metánu a oxidu uhoľnatého. Povrch je veľmi neznámy a teploty dosahujú od -235 do -225 °C.

 Nachádza sa v Kuiperovom páse, ktorého súčasťou sú kamenné a ľadové telesá (známych je vyše 800).

Za Plutom v Kuiperovom páse sú veľké telesá, ako napríklad Eris, Sedna a ďaleko za nimi sa nachádza Oortov mrak, ktorý je zdrojom komét - ľadových objektov.

Oortov mrak sa nachádza 50 000 až 100 000 AU (1 AU = 149 597 871 km) od Slnka.

Späť k Plutu.

Pluto je tak malý a tak ďaleko od Slnka, že ani Hubblov vesmírny teleskop (na obežnej dráhe Zeme) nedokáže zachytiť detailnú snímku Pluta. Preto je na obrázkoch neostrý, rozmazaný. Takže pre pozorovateľa: nie je viditeľný voľným okom a nedá sa ani pozorovať amatérskym ďalekohladom, teleskopom.

Pluto

V roku 2006 vyštartovala zo Zeme sonda, New Horizons, ktorej úlohou je dostať sa až pri Pluto, jeho mesiace a preskúmať ich.

Pri Pluto sa dostane 15.7.2015 a bude pokračovať až na koniec slnečnej sústavy.

Jej rýchlosť je 16 - 17 km/s. Okolo Mesiaca preletela už 9 hodín po štarte, pri Mars sa dostala o 78 dní a pri Jupiter o 13 mesiacov.
Momentálne sa nacházda medzi dráhou Uránu a Neptúna. Dráhu Neptúna prejde v roku 2014.

Záver

Tak to je už všetko k Plutu, dúfam, že sa vám to páčilo, či text, či obrázky. Ak sa chcete niečo spýtať, píšte do komentárov :) .

The Messier Catalog #2

M5

Pekná guľová hviezdokopa, s jasnosťou 5,7 (voľným okom neviditeľná).

Vzdialená je od nás 24 500 sv. r., v súhvezdí Had (od marca do augusta).

Obsahuje viac ako 100 000 hviezd.

M5

M6

Otvorená hviezdokopa, s jasnosťou 4,5 (za dobrých podmienok viditeľná aj voľným okom).

Vzdialená je 2 000 sv. r., v súhvezdí Škorpión (od mája do júla).

Tvarom pripomína motýľa a obsahuje takmer 100 hviezd.

M6

M7

Otvorená hviezdokopa, inak Škorpioní chvost alebo Ptolemaiova hviezdokopa (podľa objaviteľa), s jasnosťou 3,5 (je viditeľná voľným okom, ale na Slovensku ťažko pozorovateľná, skôr v južnejších šírkach).

Vzdialená je 815 sv. r., taktiež v súhvezdí Škorpión (od mája do júla).

M7

M8

Inak aj Lagúna, je krásna hmlovina aj s hviezdokopou (M8/M20), s jasnosťou 5,2 (viditeľná len za veľmi priaznivých podmienok).

Vzdialená je 5 200 sv. r., v súhvezdí Strelec (od júna do augusta).

M8

The Messier Catalog #1

M1 - Crab Nebula

Inak Krabia hmlovina, je plynná hmlovina, ktorej jasnosť je 8,5 (voľným okom neviditeľná).

Je to pozostatok po supernove, vzdialený od nás 6 500 svetelných rokov.

Nachádza sa v súhvezdí Býk (viditeľný od septembra do marca).

M1

M2

Krásna guľová hviezdokopa s jasnosťou 6,5 (voľným okom neviditeľná).

Je vzdialená od nás 35 900 svetelných rokov, v súhvezdí Vodnár (viditeľný od júla do novembra).

M2

M3

Ďaľšia nádherná guľová hviezdokopa s jasnosťou 6 (voľným okom neviditeľná).

Od nás je vzdialená 34 000 sv. r., v súhvezdí Poľovné psy (viditeľné od decembra do augusta).

M3

M4

Pekná guľová hviezdokopa s jasnosťou 6 (voľným okom neviditeľná).

Vzdialená je 7 000 sv. r., v súhvezdí Škorpión (viditeľný od mája do júla).

Nachádza sa tesne vedľa najjasnejšej hviezdy tohto súhvezdia - Antares

M4

Pre zaujímavosť - 1 svetelný rok je asi 9 460 528 400 000 km.

Jasnosť - jasnosť objektu, objekty s jasnosťou 5 a menej (aj mínusové) sú viditeľné voľným okom.

Ako to pôjde...

Takže...

Nedávno som vytvoril tento blog a nechcem sa unáhliť a preto sem nedávam hneď nejaký super-mega príspevok o niečom bombastickom :D . 

Rozhodol som sa, že budem tvoriť príspevky s obrázkami planét, hviezd, hmlovín, galaxií ... Niekedy budem dávať po jednej snímke a niekedy zas aj po 4 - 5. Podľa toho, o čo pôjde. 

V krátkosti vždy napíšem o tom - kde, čo a ako... samozrejme plus obrázok, ak to pôjde.